EŠZŠ pre HSI
Kam siahajú končeky našich prstov...
Ruky sú nástrojom pozorovania, skúmania i hľadania nepoznaného. Cestou za dobrodružstvom a hrou. Prostriedkom výchovya vzdelávania. Kontaktom s okolitým svetom. Často jediným.
Byť klasifikovaný ako „hluchoslepý„ neznamená žiť v úplnej izolácií bez svetiel a zvukov. Hovoríme o žiakoch so zvyškami zraku a sluchu, s hluchotou a zvyškami zraku, so slepotou a zvyškami sluchu a žiakochs úplnouslepotou a hluchotou, ale počas existencie našej školy sme takéto prípady mali asi len tri.
Cesta dlhá tisíce míľ sa začína jediným krokom... (Lao-c)
Stáva sa, že deti,ktoré k nám prichádzajú do nášho zariadenia, nemajú osvojený žiadny komunikačný systém. Svoje pocity a priania dávajú najavo len plačom, hádzanímsa o zem.Nie je tu prítomná ani mimika, ktorá by nám pomohla identifikovať problém a potreby dieťaťa. Veľkým pokrokom v komunikácii je, ak nás dieťa dokáže zaviesť k zdroju svojho záujmu. Neplatí to však o všetkých deťoch. Všetko to závisí od druhu a stupňa postihnutia, pridružených porúch a veku.
S každým žiakom komunikujeme inak- individuálne. Od lokalizácie zdroja svojho záujmu spolu prechádzame k referenčným predmetom, neskôr obrázkovej komunikácii až k samotným posunkom.
Škola, kde nezvoní...
Štátny vzdelávací program pre školu nášho typu nešpecifikuje prvý a druhý stupeň, predmety sú pre všetkých žiakov rovnaké a ich obsah sa nečlení na jednotlivé ročníky. Pre každého žiaka vyberáme do individuálneho vzdelávacieho programu úlohy, ktoré vzhľadom na druh a stupeň postihnutia, pracovné tempo akomunikačný systém dokáže splniť. Ako je u nás postavený rozvrh hodín? V prvom rade musím povedať, že dĺžka vyučovacej hodiny môže trvať 5 až 30 minút, preto by sme márne na našej škole hľadali školský zvonček, ktorý ohlasuje začiatok i koniec vyučovacej hodiny, školského dňa.Aktivity v triede sú prispôsobené každému žiakovi individuálne. Priebeh každej aktivity ovplyvňujú momentálne psychické a fyziologické dispozície žiaka. Venujeme sa rozvojukomunikačných schopností, grafo-motorických zručnostía jemnej motoriky, preberáme základy matematiky, máme vecné učenie, pracovné vyučovanie, pomáhame pri orientácii v priestore a samostatnom pohybe, a potom sú to rôzne výchovy: zmyslová, etická alebo náboženská, hudobná, výtvarná a zdravotná telesná. Vyučovanie sa, samozrejme, strieda s relaxom pri hudbe, svetelných efektoch, masážach či hrách.
V jednej triede sa vzdelávajú štyria – piati žiaci rôzneho veku (kľúčom delenia je pridružené postihnutie, počet vozíkov a pod.). Snažíme sa, aby sa každému žiakovi venovala jedna učiteľka, asistentka, vychovávateľka.
Nezastupiteľné miesto v našej škole majúkomunikačné tabuľky zobrazujúce denný režim. Deťom pomáhajú pri orientácii v rozvrhua nám pri získavaní spätnej väzby, či jednotlivým úlohám porozumeli. Okrem toho používame rôzne lupy, načúvacie aparáty, špeciálne upravené písacie potreby, obrázkové reliéfne materiály, svetelné predmety, ozvučené lopty a predmety, vibračné predmety, červeno-bielu slepeckú palicu, predpaličku, polohovacie ležadlá a pod.
Plnými dúškami...
Dôležitou súčasťou nášho programusú aj rôzne terapie (napríklad canisterapia, hipoterapia, využívame prvky muzikoterapie, arteterapie a ergoterapie). Na škole máme Snoezelen miestnosť- multisenzorickú miestnosť s množstvom vibrácií a svetiel, veľmi sa nám osvedčili tvorivé dielne, kde spolu so žiakmi vyrábame rôzne didaktické pomôcky či dekoratívne predmety z odpadových materiálov. Popoludnia trávia naši žiaci športom alebo v krúžku šikovných rúk. Hoci väčšina činnosti je realizovaná koaktívne ( t.j. ruka v ruke), žiaci sa z úspechu dokážu nesmierne tešiť. Málo našich detí sa dokáže hrať samo. Naším cieľom je preto vytvárať pri hre väčšie skupinky,čím ich zároveň vedieme k vzájomnej tolerancii a akceptácii. Deti často siahajú po padáku, bábike a autíčkach,veľkej obľube sa však tešia aj rôzne stimulačné a upokojujúce hry s kinetickým pieskom, plastelínou, mäkkými loptičkami, ale napríklad aj s obyčajnou plastovou fľašou napustenou vodou, v ktorej sú voľne vysypané drobné koráliky. Školský dvor je takisto priestorom hry:slávime tu MDD s množstvom súťaží, maľovaním na tvár a pod., púšťame si šarkany, tešíme sa na hojdačkách a lavičkách v školskom altánku.
Mimo ulity...
Našich žiakov v žiadnom prípade od vonkajšieho sveta neizolujeme. Hovorí sa, že svet hluchoslepého človeka je tak veľký, kam dosiahne končekmi svojich prstov. A to, kam až dosiahnu,závisí vo veľkej miere od nás. Na škole i mimo nej preto organizujeme rôzne stretnutia soštudentmi, navštevujeme bábkové divadlo, navštevujeme zoologickú záhradu, usporadúvame vianočné akadémie s vystúpením v kostole,chodievame na prechádzky. Medzi obľúbené pravidelné aktivity patriaaj oslavy narodenín našich žiakov, Mikuláš, Karneval a iné.
Na vlastných nohách...
Po ukončení povinnej školskej dochádzky majú žiaci možnosť pokračovať v praktickej škole, ktorá je jednou z našich organizačných zložiek.Pravda, iba v prípade, že je to vzhľadom na ich pridružené postihnutie možné.Žiaľ, absolventi s hluchoslepotou sa ani po úspešnom ukončení tohto stupňa vzdelávania uplatniť nedokážu. Často sa vracajú k svojim rodičom, alebo sú umiestňovaní v DSS. Cieľom edukácie týchto žiakov je osvojiť si správne seba-obslužné a hygienické návyky,aby mohli ako dospelí jedinci v domácom prostredí fungovať čo najsamostatnejšie. Žiakom s mentálnym postihnutím, u ktorých sa neobjavujú problémy so zrakom a sluchom, ponúkame trojročnéštúdium v praktickej škole. Po jej absolvovaní nezískavajú výučný list, ale záverečné vysvedčenie. Je to doklad o tom, že sú zaučenív jednoduchých prácachjedného zprofilujúcich predmetov.Vykonávať ich však môžu len pod dohľadom inej dospelej osoby.